"Takže vaša podmienka je že on musí byť v miestnosti?" krútila som hlavou. Mala prísť sama, vraj to má vyjednané s ním. Ale teraz sedeli naproti mne dvaja. "Áno. Musí byť pritom aby som bola v bezpečí." odpovedala mi. Pozrela som naňho. Vysoký, okuliare, samá ruka samá noha. Fyzicky určite silnejší ako ja. Chcelo sa mi odvetiť, že ak sa má cítiť nie v bezpečí tak asi nemá ísť so mnou nič robiť.…
"Bolesť až tak moc nemusím. Teda normálne" povedala. "A nenormálne?" "Tak... vieš občas sa hodí ale nič hrozné." dodala a zapýrila sa. "Aha, takže keď ti dám facku tak rada nebudeš, ale ak ti plesnem po zadku, ešte ho vyceríš hej?" Pýr pokračoval. Obzrela sa. Pozerala či nás niekto nepočúva. "Tak asi." ______ Nohy naširoko, na kolenách, zadok hore, hruď vypnutá. Už bola zvyknutá. Prádlo…
Predsa len prišla. Na kávu. Pred ľudí. Pokecať. Aj s "úchylom" ako som ja. Tvrdila že asi nepríde ale ukázala sa. Vystrojená, namaľovaná akoby do boja. Bola nervózna. Smiala sa každému môjmu vtipu smiechom človeka, ktorý je v neznámom teritóriu. Pritom bývala neďaleko. Neznáma som jej bola ja. Zhltla tri kávy. Bavili sme sa o hlúpostiach. O dennodenných aférach ľudí tváriacich sa, že je to…
