Sobotné ráno, lenivé, slnečné lúče pomaly presvitajú cez žalúzie. Naše nahé telá sa túlia k sebe. Perami sa prisajem na Lubkinu pokožku. Bozkávam jej šiju... ramená.. prstami sa kĺžem po bokoch. Zmocní sa ma túžba pomilovať ju.... ešte voňavú z večernej extázy. Lono má polepené od semena a šťavy rozkoše. Milujem tú vôňu.... chuť.... keď je v nej ešte včerajšia rozkoš. Pomaly skĺznem k jej lonu...…

„Príď do agáčiny... ak chceš.... a.....“ Hm.... Lubka mi poslala takúto správu. Hlavou mi vírili myšlienky, prečo práve dnes, prečo takto, čo tým sleduje. Už dlhšie sme boli v takom latentnom štádiu. Po vášnivom roku nastalo obdobie „rozmýšľania“, rozhovorov a viac menej odcudzovania sa. A teraz toto. No nič. Sadol som do auta. Pol hodinka po kľukatých cestách nie je tak veľa. Prejdem sa horou a…

Stlačil som kľučku. Bolo odomknuté. Takže je doma. Zvyčajne má vonkajšie dvere otvorené, teraz boli zavreté. Ale nezamknuté. Hm... Opatrne som vošiel dnu. Hneď som si všimol sveter hodený na schodoch. To nie je jej zvyk. Zatvoril som a vyzul som si topánky. Keď som ich šiel šupnúť pod vešiak som to zbadal. Veľké mužské tenisky. Tak tu niekto je. Asi by som mal ísť preč. Nazrel som do kuchyne a…