Od fitness k natáčaniu porna

"Lucia! Luckaaa!", zakričala na mňa na ulici jedna moja kamarátka a ja som sa hneď na to otočila k nej.
"Čo?", spýtala som sa. "Čo tak kričíš?"
"Prepáč..", bláznivo sa smiala. "Ja len.. počula si už o tej novej sociálnej sieti?"
"Akej?", nechápavo som na ňu pozerala.
"No o tejto, pozeraj.. Namiesto fotiek tam ľudia pridávajú takéto krátke videá, aha.", ukazovala mi obrazovku telefónu a už skrolovala dole.
"A to za takúto blbosť vykrikuješ na celú ulicu?"
Kamarátka len krútila očami.
"Blbosť? Všetci na tom fičia, pozeraj.", znovu mi ukazovala videá raz za radom. "Neverila by si koľko lajkov dostávajú baby len za to, že sa natočia ako napríklad cvičia v telocvični, alebo si skúšajú nové oblečenie."
Nikdy som nechápala túto módu sociálnych sietí, plných lajkov a komentárov. Asi najskôr preto, lebo som bola odmalička dosť veľký introvert, vychovávaná v slušnej, dokonca priam kresťanskej rodine.
"Prepáč, ale.. mne to nič nehovorí.", pozrela som na ňu.
"Ale choď. Vieš aký by si tam mala úspech ty? S tou tvojou vyšportovanou postavou?"
"Čo ja viem..", skepticky som krútila hlavou. "Ja to ku šťastiu nepotrebujem."
"No ako myslíš.", odvrkla s úsmevom kamarátka a odcupitala preč.
Znovu som nechápavo zakrútila hlavou a zamierila som domov. Pred veľkým zrkadlom v izbe som sa nachvíľu zastavila a pozrela sa na svoju postavu. Od malička som sa venovala rôznym športom - keď som bola malá, bola to gymnastika, neskôr beh, potom volejbal. No a posledné dva roky chodím pravidelne do posilňovne. Nedalo mi to a nainštalovala som si tú aplikáciu, o ktorej mi dnes rozprávala kamarátka Katka. Vytvorila som si narýchlo taký anonymný profil bez fotky, aby som si mohla prezerať videá a o pár minút som už pravidelne šúchala prstom po displeji. Čas ubiehal tak, že som ho už ani nevnímala a zrazu som si začala uvedomovať, ako to celé funguje. Videá sa spočiatku zobrazovali náhodne, ale čím dlhšie ste ostávali na nejakej tématike, tým častejšie sa vám zobrazoval obsah podobného typu. A tak sa stalo, že mi zrazu vyskakovali už takmer výlučne rôzne dievčatá cvičiace v posilňovniach alebo telocvičniach. Boli to také tie rôzne fitness influencerky a čím krajšie boli, tým väčší úspech samozrejme zožali. Tak nejak som si v duchu povedala, že vyzerám minimálne tak dobre ako oni. Znovu som sa postavila pred zrkadlo a začala sa pred ním otáčať. Dosť času trávim drepovaním a všeobecne cvičením nôh a tak sa to na mne posledné mesiace ukázalo - širšie boky, zadok a stehná, úzky pás. Navyše genetika to zariadila tak, že už v osemnástich som mala relatívne veľké prsia, a aj keď som to nikdy nijak nehodnotila, myslím, že aj pekne tvarované. Ani do tváre som nebola najškaredšia. Dokonca sa mi raz na strednej stalo, že ma oslovila jedna pani, či nechcem skúsiť modeling, ale ja som bez váhania povedala hneď 'nie'. Vždy som bola totižto taká tichá, šedá myš, ako som už spomínala - introvertka. Asi to bolo aj prísnou výchovou mojich rodičov, neviem. Nemala som dokonca za sebou ani veľa vzťahov, vlastne len zopár.
Pozrela som sa na seba naposledy do zrkadla, zakývala som hlavou a sama na sebe sa zasmiala. Čo to vlastne robím? Vypla som mobil a pár dní som si na tú aplikáciu ani nespomenula.

O týždeň neskôr, keď som práve prišla domov z posilňovne a chystala sa do sprchy, som opäť nejak mimovoľne chytila mobil a začala si pozerať tie videá. Baby sa tam točili pred zrkadlom, ukazovali vymakané brucho, alebo sa natáčali priamo pri cvičení. Chcela som to vyskúšať, aspoň na nečisto. Postavila som sa pred zrkadlo a začala s mobilom nahrávať. Pridala som nejaký filter, hudbu na pozadie a potom si to pustila. Na moje prekvapenie to vyzeralo naozaj dobre, ale o sekundu neskôr som sa zasmiala a ešte pred uverejnením to vymazala. Toto preda nie som ja. Na druhý deň som už ale neodolala. V legínach a obtiahnutom tričku som si spravila nejaké video pred zrkadlom. Zatiaľ len tak, aby mi nebola vidieť tvár. Znovu som tam pridala nejakú modernú pesničku a po dlhom váhaní som to uverejnila. Strašne som sa hanbila, no zároveň sa smiala ako blázon. Netrvalo dlho a začali mi prichádzať upozornenia - pár ľudí mi video lajklo a jeden dokonca pridal aj komentár: 'super postava ;)' Očervenela som od hanby, ale video som už nevymazala. O pár dní som pridala ďalšie, potom ďalšie a behom niekoľkých týždňov sa to rozbehlo. Začala som sa natáčať aj v posilke, keď tam skoro nikto nebol, ale hlavne odzadu, aby mi nebola vidno tvár. Tieto videá mali zatiaľ asi najväčší úspech, a mne bolo jasné prečo. Nechcela som si to priznať, ale páčilo sa mi, že na mňa ľudia reagovali a komentovali ma. Bolo to oveľa jednoduchšie ako v realite. Síce som nedosahovala žiadne ohurujúce čísla, ale aj tak mi padlo dobre, ako sa nejakým ľuďom páči, čo robím.

Leto sa pomaly končilo, mala som už po strednej škole a na vysokú som sa nechystala. Zatiaľ som len brigádovala v miestnom supermarkete a začala som sa obzerať po nejakej stálej práci, aby som sa mohla od rodičov trochu osamostatniť. Veľmi sa mi nedarilo, a tak som zatiaľ pokračovala v brigádovaní a cvičení.
V jeden deň, keď som práve vychádzala z posilky, ma zastavil muž. Teda skôr chalan, mohol byť asi rovnako starý ako ja. Bol vyšší, chudý a na nose mal okuliare.
"Ahoj.", oslovil ma nervózne.
"A.. ahoj.", odzdravila som neisto.
"Prepáč.. nechcem ťa otravovať, ja len uvidel som ťa a..", zdráhal sa akoby sa na niečo odhodlával. "No a.. hneď ma napadlo, že som ťa už asi videl na internete."
Trochu mi stiahlo žalúdok.
"Si to ty, že?", ukázal mi telefón s posledným videom, ktoré som spravila len pred pár minútami v posilňovni.
"Čo.. ja..", nervózne som sa zasmiala. Bol to prvý človek, ktorý ma na videách spoznal.
"Neboj sa, nechcem ťa uviesť do rozpakov alebo niečo.. veď dnes je už úplne normálne, každý je na nejakej sociálnej sieti."
"A.. a o čo teda ide?", pomaly som sa spýtala.
"No vieš.. s kamarátom máme rozbehnutý taký malý.. biznis.", začal vysvetľovať. "Oslovujeme nejaké dievčatá, či nechcú nafotiť.. alebo aj natočiť nejaké zábery. Je to vlastne taký modeling.. Hmmm máme taký malý fotoateliér, tak ak by si mala záujem, mohla by si si prísť aj na pekné peniaze."
Podal mi niečo ako vizitku, vyzerala trochu amatérsky spravená, len niečo vytlačené na tvrdom papieri s adresou a číslom, ale vtedy som bola ešte mladá a naivná.
"Hmm.. ďakujem, ja si to premyslím.", povedala som svoju otrepanú frázu, keď som potrebovala od niekade rýchlo odísť. Dotyčný len zahmkal na súhlas a nechal ma tak. Pohla som sa od neho preč, potom som sa otočila a chvíľu ho z diaľky sledovala. Podával svoje vizitky aj ďalším dievčatám, no všetky ho do radu odpálkovali.

Niekoľko dní mi to vŕtalo v hlave, až som sa nakoniec rozhodla, že aspoň presne zistím, o čo ide. Zavolala som na to číslo a chalan na druhej strane znel dosť prekvapene, že som sa ozvala. Dohodli sme sa na termíne a s tým som zložila. Tak že by som sa nakoniec predsa len začala venovať tomu modelingu? Rodičia by asi neboli veľmi nadšení, ale to by neboli ani z tých videí na nete a ja si aspoň prídem na nejaké peniaze.
Keď prišiel ten deň, zaklopala som na dvere na adrese z vizitky a vstúpila som ďalej. O chvíľu bol už pri mne ten chalan, predstavil sa ako Martin a zaviedol ma ďalej. Prišli sme do neveľkej miestnosti, kde bol len nejaký základný nábytok - stôl, stoličky, gauč a pár ďalších drobností. V strede miestnosti bol na statíve nejaký fotoaparát a vedľa neho kamera. Za nimi stál ďalší chalan, tiež mohol mať len okolo dvadsať rokov a z diaľky ma nervózne pozdravil. Asi fotograf, pomyslela som si. Zdalo sa mi akoby sa trochu červenal, ale ja som mala dosť starostí so sebou.
"To je Kamil.", kývol na neho Martin a Kamil sa znovu usmial.
Bol nižší než Martin, dosť pri tele - jednoducho tučný a mal tmavé kučeravé vlasy.
"Tak.. prešli by sme si o čo vlastne ide.", začal Martin, tváril sa, aby to znelo sebaisto, ale bolo vidno, že je nervózny. Ale to som bola v tej chvíli aj ja.
Postupne mi začal vysvetľovať ako fungujú, čo robia, že sa snažia preraziť, a tak zháňajú dievčatá na fotenie.
"My potom pošleme fotky ďalej.. hmm, producentom a tak, a tí nás potom oslovujú, ak potrebujú niekoho pre fotenie do katalógov s oblečením, plavkami a tak, vieš..", vysvetľoval Martin.
"Aha.. chápem, chápem.", prikyvovala som.
"No a samozrejme je na tebe, aké zábery chceš nafotiť, prípadne natočiť.. Čím viac toho, ehm..", Martin si odkašľal. ".. ukážeš, tým väčšia šanca, že ťa niekto osloví."
Naprázdno som preglgla a pomaly kývala hlavou.
"A ozýva sa vám veľa.. takýchto ľudí?", spýtala som sa po chvíli.
Martin s Kamilom na seba rýchlo pozreli a začali takmer súčasne kývať hlavami.
"Ale áno.. hmm, celkom dosť.", povedal Martin.
"Hej, hej.. už ich niekoľko bolo..", pridal sa horlivo Kamil.
"No dobre teda..", povedala som pomaly a nervózne. "A ak by som súhlasila, ako prebieha platba, alebo.. ako to funguje..?"
"Nooo, zaplatené dostaneš ty, a vlastne aj my, ak sa ozve.. hmm nejaký potenciálny záujemca.. o fotenie s tebou, vieš? Takže, bohužiaľ, nič nie je garantované, tak to chodí.", vysvetľoval Martin.
"Aha..", odpovedala som.
"Samozrejme.. ako som povedal, je na tebe, aké zábery spravíme, a ako veľmi chceš osloviť tie.. spoločnosti."
Cítila som ako červeniem v tvári a zobrala som si chvíľu na premyslenie.
"Ale môžme ti zaplatiť aspoň za tvoj čas.. nejaký peniaz a zvyšok sa uvidí.. ako to dopadne.", presviedčal ma Martin.
"Tak dobre, môžme niečo skúsiť.", odhodlala som sa nakoniec.
Tí dvaja sa očividne potešili, až zabudli hovoriť.
"A hmm.. čo mám teda robiť?", spýtala som sa ich, keď som videla, že sa k ničomu nemajú.
"Aha, hmm hej.. hmm stúpni si, prosím ťa tam a najprv sa nám trochu.. ukáž.", habkal Martin.
Postavila som sa a presunula sa kam mi ukazoval. Stála som teraz pred nimi, oblečené som mala riflové kraťasy a tričko. Kamil sa už nasúkal za fotoaparát a už sa chystal fotiť.
"Môžem vás poprosiť..", ozvala som sa zrazu. "Môžte ma fotiť tak, aby mi nebola vidieť.. hmm tvár?"
"Noo.. to môžme, ale tým si znižuješ šancu, že ťa niekto osloví."
"Nevadí, ja to risknem..", povedala som potichu, ale vedela som, že to zo mňa hovorí zarytý introvert.
"Hmm dobre, tak sa nám trochu ukáž.."
Kamil ma začal fotiť a Martin mi postupne hovoril, ako sa mám otáčať. Samozrejme to celé pôsobilo dosť amatérsky, ale na to som v tej chvíli nemyslela.
"Dobre, Lucka.. hmm ak máš záujem, môžeš sa dať do spodného prádla..", povedal opatrne Martin.
"No ja neviem..", odpovedala som a valila som oči.
"Pozri, aj tak ti nevidno tvár, tak..", pokračoval. "Je to samozrejme na tebe."
Pár krát som sa ešte nadýchla, zavrela nachvíľu oči a začala si rozopínať šortky. Ešte som stihla zazrieť tých dvoch ako na seba rýchlo pozreli, akoby boli prekvapení, že som na to pristúpila.
Skopla som zo seba tenisky, pomaly vykĺzla z kraťasov a hneď na to si vyzliekla aj tričko. Odložila som si veci na stoličku a znovu sa natočila na tých dvoch. Tí teraz civeli doslova s otvorenými ústami a očami mi behali po tele. Chvíľu to vyzeralo, akoby videli dievča v spodnom prádle prvýkrát. Kamil sa spamätal a začal fotiť. Martin ma inštruoval do rôznych póz a ja som ho poslúchala. Takto to išlo niekoľko ďalších minút, keď sa opäť opatrne ozval Martin.
"Tak Lucka, chcela by si ešte.. pokračovať?"
"Ako.. pokračovať?", spýtala som sa trochu nechápavo.
"Noo vieš..", Martin hľadal slová a pozrel sa na Kamila.
Ten prikývol a pohľadom mu akoby naznačil, aby sa ma niečo spýtal.
"Noo vieš..", zopakoval Martin. "My robíme aj iný druh.. fotenia."
"A.. aký?", spýtala som sa.
"No veľakrát rôzne spoločnosti hľadajú dievčatá, povedzme aj na trochu.. odvážnejšie zábery, veď vieš.."
Opäť mi oči skoro vypadli z jamiek a inštinktívne som si zakryla jednou rukou prsia. Martin pokračoval:
"My nafotíme alebo natočíme, také tie.. erotické zábery a tie posúvame ďalej. Ak sa niekto ozve, je to potom oveľa lepšie platené.."
"Ja neviem, či to už nie ne moc..", nervózne som sa usmiala.
"To je na tebe, ako sme povedali.. tu ťa nikto do ničoho nenúti.", usmial sa aj Martin.
"Ja fakt neviem.."
"Pozri.. ehmm.. robíme dokonca aj také zábery, ale to už skôr videá..", liezlo to z neho ako z chlpatej deky. ".. niečo ako, no.. porno.", posledné slovo povedal tak potichu, až som neverila vlastným ušiam.
"Čo.. to.. fakt?", koktala som.
"No a ak sa niekomu zapáči, čo dokážeš.. pred kamerou, tak.. je za to veľmi slušný balík peňazí."
Cítila som sa ako v nejakej inej realite. Toto snáď nemôže byť pravda..
"Pozri, aj tak sme sa dohodli, že ti nebude vidno tvár, tak by sa to natočilo od krku dole.. ale je to samozrejme celé na tebe.", hovoril Martin. "Alebo môžme na začiatok nafotiť len napríklad.. nejaké akty, kde budeš.. hmm nahá."
Neviem na čo som v tej chvíli myslela, ale nakoniec som súhlasila, aj keď mi nebolo úplne jasné, čo všetko sa bude diať.
"Môžme skúsiť to fotenie.. Ale.. nohavičky si nechám..", povedala som potichu, obaja len civeli a prikyvovali.
Dala som ruky za chrbát a rozopla si podprsenku. Pomaly som si ju dala dole, odložila ju bokom, vystrela sa a ukázala som im svoje vnady. Hanbila som sa ako nikdy a Kamil takmer zabudol fotiť. Obaja chalani vyzerali, že sú zo mňa úplne hotoví, ale nejak sa po chvíli spamätali. Martin ma znovu inštruoval a Kamil fotil ako divý. Celý čas mi civeli na prsia, čo mi neprišlo veľmi profesionálne, ale nechala som to tak.
"Dobre.. myslím, že to už stačí..", povedala som asi po desiatich minútach a načiahla sa po podprsenke.
Zase sa obaja na seba rýchlo pozreli a niečo si neverbálne naznačili. Ja som si zatiaľ obliekla podprsenku a brala si zo stoličky tričko.
"Počkaj ešte, Lucka..", ozval sa znovu Martin. "Nechceš skúsiť aj tú.. hmm poslednú možnosť, čo sme spomínali?"
Nechápavo som sa na nich zamračila s veľkým otáznikom v očiach.
"Noo.. veď vieš.", pokračoval. "Tú, za ktorú je najviac peňazí."
"Myslíte.. to..", zdvihla som obočie a stíšila hlas. ".. porno?"
"Hmm takto keď to povieš, to znie strašne, ja viem, ale pred kamerou sa dá robiť.. hmm veľa vecí, nemusí ísť hneď o.. sex."
"A.. a to si ako predstavujete?", hlava mi to nechcela brať.
"Tak ja neviem.. napríklad by sme mohli natočiť, ako si hore bez.. a robíš to niekomu rukou.. to je taký základ."
Treštila som na nich oči.
"To asi.. to asi nie.", koktala som. "Na to asi nie som.. stavaná."
"Samozrejme je to na tebe, ako všetko ostatné. Ale za také natáčanie sú už peniaze rádovo v tisícoch eur. Ak sa teda niekto ozve, že by si ťa chceli natočiť."
Predstava tých peňazí ma zrazu donútila zaváhať. Martin mi nasadil do hlavy chrobáka a ja som nad tým začala reálne uvažovať.
"Ale nie je teda isté.. že by ma niekto oslovil na natáčanie, hej?"
"Noo to je pravda..", krútil sa Martin. "Ale s tvojou postavou by to nemal byť problém."
"Takže rovnako ako pri tých fotkách.. aj pri tomto by ste so mnou niečo natočili vy, poslali to nejakým producentom, a až za natáčanie s nimi dostanem peniaze? Dobre tomu chápem?"
"Áno.. ehm.. v podstate tak to funguje. Sme niečo ako takí, ako sa to povie.. sprostredkovatelia."
Zakývala som hlavou a rozmýšľala nad touto ponukou.
"Dobre.. môžme skúsiť.. hmm niečo natočiť.", neverila som, že som s tým sama súhlasila. "Čo.. čo mám teda.. robiť?"
Chalani boli opäť celí bez seba, že som súhlasila.
"Hmm tak si znovu vyzleč.. vrch a sadni si na stoličku pri stôl."
Urobila som ako kázal a o pár sekúnd som im ukazovala prsia po druhýkrát. Sadla som si a čakala. Martin ku mne pomaly pristúpil, oprel sa o okraj stola a pomaly si rozopínal nohavice. Kamil zatiaľ posunul kameru bližsie a začal nahrávať.
"Ale.. znovu bez tváre, dobre?", uistila som sa.
"Jasné, jasné..", horlivo pritakal Martin, ale to už mal nohavice aj s trenkami na členkoch.
Opieral sa o stôl a priamo na mňa smeroval jeho naplno stoporený penis.
"Môžeš ho.. chytiť.", povedal potichu a ja som ho ako v mrákotách uchopila.
Martin zastonal a všimla som si, že aj Kamilovi sa v gatiach urobila poriadna hrča. Začala som rukou pomaly hýbať hore dolu. Až teraz som si uvedomila, že je tam Martin trochu chlpatý, ale to bolo to posledné, čo mi išlo hlavou. Honila som tu cudziemu chalanovi hore bez a druhý ma pri tom ešte natáčal. Strašne som sa hanbila, ale už som sa na to dala, tak som teraz nechcela cúvnuť.
"Trošku rýchlejšie..", povedal potichu Martin so skleným pohľadom prikovaným na mojich prsiach.
Poslúchla som a pridala. Martin tlmene vzdychal. Po pár minútach sa ozval znovu.
"Ešte trochu rýchlejšie.", zasyčal.
Pridala som najviac ako som vedela, prsia sa mi natriasali a rovnako sa natriasali aj Martinove vajcia. Presnejšie, priam lietali v rytme pohybov mojej ruky. Zrazu sa Martin posunul trochu bližšie ku mne, až som mala jeho žaluď len pár centimetrov od mojej hrude a za hlasného stonania začal striekať. Hneď ako som ucítila jeho teplé semeno na svojich prsiach som šokovaná prestala honiť a len som ho rukou držala. Martinovi to ale bolo jedno.. mykalo ním a striekal ďalej dávku za dávkou. Tie posledné mi už dopadali len na stehná, a keď skončil, pustila som ho. Pozrela som sa na seba.. semeno mi tieklo po prsiach až na brucho a pripadalo mi, že je toho fakt veľa. Keď sme sa všetci trochu spamätali, nastalo trápne ticho, Martin sa načiahol pre vreckovky a nesmelo mi ich podal. Poutierala som sa, obaja sme sa obliekli a chystala som sa na odchod.
"Hmm.. ak sa nám niekto ozve, tak.. dáme ti hneď vedieť, dobre?", povedal mi Martin, keď ma vyprevádzal a dal mi do ruky dvadsať eur. "Ako sme povedali.. tu je zatiaľ aspoň niečo za tvoj čas.."

V ten večer som skoro nezaspala. Nechápala som, ako som sa také slušné dievča ako ja, mohla nechať nahovoriť na niečo takéto. Ktovie, či tie videá aj naozaj niekomu posielajú, snáď to nebude nejaký podvod, pomyslela som si. Koniec koncov, nevyzerali veľmi profesionálne.

Najbližsie dni som sa snažila na to nemyslieť. Sústredila som sa na cvičenie a dokonca som pridala zopár nových videí na svoj účet. Martin s Kamilom sa neozývali, a asi po týždni mi to nedalo. Sama som Martinovi napísala sms, či sa na moje fotky a video nikto neozval. Odpoveď prišla o hodnú chvíľu: 'Nie, zatiaľ bohužiaľ nikto.' To ma veľmi nepotešilo. Mala som z toho zmiešané pocity - na jednu stranu by mi bolo blbé sa znovu vyzliekať pred kamerou, na druhú som zas nechcela, aby moje fotenie a natáčanie s Martinom vyšlo navnivoč. Už keď som sa na na niečo také dala, nechcela som, aby to bolo zbytočne. O chvíľu mi znovu prišla správa od Martina.
'Ak chceš, môžeš sa tu zajtra zastaviť znovu. Skúsime vymyslieť niečo, čím by si viac zaujala a zvýšila svoje šance.'
Zdvihla som obočie a ešte niekoľko krát som si to prečítala. 'Dobre, prídem o 9:00.' Odpísala som.
'Super. A mohla by si prísť v niečom športovom.. ako na tých videách z posilňovne.'
To je dosť špecifická požiadavka, pomyslela som si. Ale keď prišiel ďalsí deň, obliekla som si legínové šortky, dala si športovú podprsenku a na ňu obliekla už len voľnejšie tričko. Obula som si tenisky a vyrazila som za nimi. Opäť ma privítali a pustili sme sa do reči.
"Noo Luci, tak nás s Kamilom napadlo, či dnes neskúsime niečo iné, čím by sme hmm.. zaujali viac.", spustil hneď Martin.
"A.. a čo také?", opatrne som sa spýtala.
"Je to trochu divné sa to takto pýtať, ale.. už si to niekedy robila ústami?"
Nachvíľu som zamrzla, ale nechcela som dať nič najavo, tak som rýchlo odpovedala:
"Áno.. hmm áno, jasné.", prikyvovala som.
V skutočnosti som to robila len párkrát pri svojom bývalom, ale nechcela som vyzerať ako nejaké neskúsené dievča.
"Super. Ehm, tak nás napadlo, či si to nechceš skúsiť pred kamerou..", súkal zo seba Martin.
"No ja.. neviem.", nervózne som s usmievala.
"Určite by to zvýšilo tvoje šance na nejaké natáčanie.. a neboj sa, niečo ti dáme aj my za dnešok."
Začala som nad tým reálne uvažovať.
"Ale to.. to by mi už bolo vidno aj tvár, že?", spýtala som sa.
Martin rýchlo pozrel na Kamila.
"To by sme vedeli nejak.. rozmazať, to nie je problém.", ozval sa Kamil, ktorý toho inak moc nenahovoril.
Pokývala som hlavou.
"O.k.", povedala som nakoniec a Martinovi sa rozžiarili oči.
"Tak môžeš ísť tam pred kameru a keď Kamil spustí nahrávanie, začni sa pomaly vyzliekať. Tie legíny a tenisky si môžeš nechať, tie vyzerajú dobre."
"Takže si mám vyzliecť v podstate len vrch, áno?", spýtala som sa.
"Áno, áno.."
Kamil zapol kameru a ja som začala. Pomaly som si vyzliekla tričko a odhodila ho na gauč. Obaja mi hneď pozerali na prsia napasované v čiernej športovej podprsenke. Uchopila som si ju za spodný okraj a pomaly ťahala hore. Keďže bola fakt dosť obtiahnutá, akonáhle som z nej vyslobodila svoje vnady, vytvorili taký ten efekt, kedy prudko padnú naspäť. Chalanom sa to očividne páčilo.
"Hmmm.. môžeš to urobiť.. ešte raz?", spýtal sa Martin.
Prikývla som a znovu som si ju stiahla dole na prsia. Martin poslal Kamila s kamerou bližšie a ten teraz natáčal detail mojich pŕs ako vyskakujú z podprsenky. Keď sa toho momentu nabažili, vyzliekla som si ju úplne a Kamil sa vrátil trochu dozadu. Martin ku mne pristúpil a otočil si ma tak, aby som bola na zábere z boku.
"Kľakni si.", povedal a ja som ho okamžite poslúchla.
Začal sa celý vyzliekať a zrazu stál predomnou nahý s penisom tesne pred mojou tvárou. Opäť mu stál ako stožiar, nechápala som, ako môže byť zo mňa neustále taký vzrušený.
"Môžeš..", kývol na mňa.
Chytila som ho pri koreni, prisunula sa bližšie a pootvorila som ústa. Keď som zacítila dotyk jeho žaluďa na svojich perách, inštinktívne som zavrela oči. Hanblivo som si zasúvala špičku do úst a zakaždým som sa osmelila ísť trochu hlbšie. Martin priadol ako mačka. Otvorila som oči a periférne som videla Kamila ako si nás natáča z rôznych uhlov, dokonca chvíľu aj zospodu.
"Ešte trochu hlbšie.", povedal Martin a ja som sa snažila, čo to šlo, ale viac než asi do polovice som to nedokázala. Určite to nevyzerá dobre, preblesklo mi hlavou.
"Rýchlejšie..", zasyčal Martin po niekoľkých ďalších minútach a ja som skutočne pridala. Keď mi to už nešlo veľmi hlboko, tak aspoň rýchlo. Hlava mi kmitala dopredu - dozadu, už som bola aj celkom zadýchaná, keď Martin tlmene zaručal, rýchlo ho vytiahol a začal semeniť priamo na moje ústa. Držala som oči aj pery pevne zavreté a cítila som, ako mi z tváre kvapká dole Martinove semeno. Prvý krát sa mi niekto urobil na tvár.. Dnes to bolo rýchlejšie ako minule, napadlo ma, ale o to lepšie pre mňa. Keď Martin skončil, celý červený a zadýchaný si sadol na stoličku a pozeral na mňa. Kamil zatiaľ natáčal detaily mojej ostriekanej tváre a po chvíli vypol kameru. Opäť mi podali obrúsky a Martin sa začal obliekať. Keď som sa dala dokopy, pristúpil ku mne Martin.
"Tu je tvoj malý honorár.. za dnes. Aspoň niečo, zatiaľ.", podal mi 50 euro
"Ďakujem.", odpovedala som a chystala sa na odchod.
"Počuj, nedohodneme si rovno ďalšie strenutie? Napríklad pozajtra večer?"
Nechcela som robiť drahoty, hlavne po tom, čo som dnes robila.
"Dobre, prečo nie?", mykla som ramenom a s tým sme sa rozlúčili.